Karotki dapamožnik pa paetyčnych bitvach.

19 vieraśnia a 17 hadzinie ŭ Pałacy Mastactvaŭ (Kazłova, 3) u miežach art-festu DACH-9 adbudziecca bitva paetaŭ, u litaraturnym prastamoŭi — słem. Što takoje słem, urešcie? Ciarpliva tłumačyć paet i słemier Vital Ryžkoŭ.


Vital Ryžkoŭ

1. Paetyčny sport

«Naša Niva»: Čym słem, bitva paetaŭ, adroźnivajecca ad paetyčnych čytańniaŭ?

Vital Ryžkoŭ: Słem ad zvyčajnych paetyčnych čytańniaŭ adroźnivajecca najaŭnaściu momantu hulni, sportu ŭ mastactvie, jakaja stvaraje svojeasablivuju atmaśfieru. Słem - vidoviščnaje spabornictva: z napružańniem, zaŭzieńniem, tatalizataram i h.d. Važny nie tolki sam tekst (choć varta pamiatać, što «dla viečnaści» zastaniecca tolki jon), ale taksama prysutnaść aŭtara i toje, JAK aŭtar vykonvaje tvor, bo ŭsio heta acenvajuć hledačy.

«NN»: Jak u słemie acenvajuć vystupoŭcaŭ?

VR:

Heta robić hladackaje žury. Jano abirajecca vypadkova (kali słem-majstar, jon ža - viadoŭca i maderatar słemu — sumlenny).
Abrancam z zali razdajuć tablički z adznakami; paśla kolkich vystupaŭ tablički ŭ ich zabirajuć i pieradajuć inšym hledačam. Adzin nabor adznak, dziela «razahrevu» publiki - moža być pradadzieny, jak na aukcyjonie. Adznaki vystaŭlajucca asobna i za jakaść tekstu tvoru i za artystyčnaść vykanaŭcy.

«NN»: Čamu na tvaju dumku słem uvabraŭsia ŭ papularnaść apošnim časam? Dzie jaho cymus?

VR:

U kožnym z nas žyvie nie aby-jaki krytyk.
A słem vyklikaje cikaŭnaść, bo jon daje mahčymaść hledaču adrazu vykazać svajo niezadavalnieńnie paetam, albo naadvarot - adznakaj zajavić pra svajo zachapleńnie aŭtaram. Da taho ž usio adbyvajecca dosyć žvava — praz abmiežavańnie času vystupu (2-3 chviliny), tamu navat nadakučlivy aŭtar nie paśpiavaje nadakučyć. I hledačy i vystupoŭcy prychodziać na słem, bo tolki tut jany majuć mahčymaść vykazać i atrymać imhniennuju reakcyju na tvory.

«NN»: Chto pačynalniki žanra słem?

VR: Pieršy paetyčny słem zładziŭ amerykanski paet Mark Śmit u 1984 hodzie ŭ Čykaha — z tych časoŭ słem-kultura raspaŭzłasia pa śviecie, abrasła nacyjanalnymi asablivaściami, svaimi praciŭnikami i prychilnikami.

Słemy zadumvalisia jak imprezy z płatnym uvachodam, dzie ŭsia vyručka musić iści pieramožcu.
Naturalna, što kožny zacikaŭleny, kab jaho hrošy nie dastalisia aby kamu. Isnujuć raznastajnyja vidy hetych paetyčnych spabornictvaŭ — adkrytyja słemy (absalutna chto zaŭhodna moža brać udzieł), maderavanyja słemy (udzielniki prachodziać papiarednija adboryščy), kamandnyja słemy, tematyčnyja słemy (usie tvory ŭdzielnikaŭ na zadadzienuju temu), słemy Ajłenda (pavodle imia amierykanca Vibli Ajłenda; kali tvory pišucca prosta padčas słemu) dy inšyja.

«NN»: Jak słemieru-pačatkoŭcu rychtavacca da słema, pić syryja jajki dy prymać valarjanku dapahaje?

VR: Udzielniki słemu abirajuć svaju ŭłasnuju stratehiju zdabyćcia hladackaje simpatyi. Pakul adnyja teatralizujuć dziejańnie — hulajucca intanacyjami, žestykulujuć, katajucca pa padłozie, repujuć vieršy, hrajuć pierabolšana — inšyja spakojna deklamujuć svaje tvory ŭ apaviadalnaj formie, z (nie)prychavanaj ironijaj. Univiersalnaj formuły pieramohi nie moža isnavać, bo husty publiki pieramianiajucca, joj moža zachaciecca čahoś novaha, štoś moža nadakučyć — i heta vielmi dobra.

Chiba: pačatkoŭcu-słemieru varta dbać pra vyraznaje deklamavańnie ŭłasnych tvoraŭ na publiku, pra svaje artystyčnyja mahčymaści i nieabchodnaść adšukać svaju ŭłasnuju formułu pośpiechu.

Kožny z udzielnikaŭ musić pamiatać, što pieramožca słemu ŭsiaho tolki jość pakazčykam kalektyŭnaha hladackaha hustu na kožnym kankretnym słemie — publika sama abiraje svajho hieroja.

2. Słem na «Dachu»

Ciapier, uzbroiŭšysia praviłami, hajda na samo spabornicva. U słemie , jaki adbudziecca 19 vieraśnia ŭ Pałacy Mastactvaŭ, vozmuć udzieł 20 zajaŭlenych paetaŭ,
siarod jakich Aleś Turovič, Sierž Minskievič, Siarhiej Kalenda i Alena Roŭda. Pieršy tur — paety dvuchchvilinny vystup kožnaha. U druhi tur traplajuć 5 najlepšych. «Hałoŭnaja admietnaść słemu — jaho demakratyčnaść, — kaža Marharyta Alaškievič, viadučaja imprezy. — Tamu žury — heta nie tolki abranyja ludzi z zali, ale zrešty ŭsia publika. Hledačy mohuć paŭpłyvać na rašeńnie abranych sudziaŭ vopleskami, tupatam, abo navat krykami niazhody«.

Finalistam słemu ŭ jakaści pryzentaŭ čakajuć knihi ad vydaviectva «Halijafy», a pieramožca atrymaje hrašovy pryz.

Vital Ryžkoŭ - paet, pierakładčyk. Naradziŭsia ŭ Mahilovie 28 krasavika 1986 h. Skončyŭ aŭtamiechaničny fakultet Biełaruska-rasijskaha Univiersitetu. Žyvie ŭ Miensku.

Łaŭreat premii časopisa «Dziejasłoŭ» - «Załaty apostraf» (2008), finalist konkursaŭ Biełaruskaha PEN centru da stahodździa haziety «Naša Niva» (2006), konkursu imia K. Šermana (2009), pieramožca troch słemaŭ u Biełarusi i Ukrainie.

Pierakładaje z anhielskaj i ŭkrainskaj movaŭ.

Lavon K.

Hladzicie jašče:

Samairaničny vystup karala słemu, amierykanskaha paeta Tejłara Meli, vierš «Ja mahu być paetam» (pad ekrančykam biełaruski pierakład vierša):

Tejłar Meli

«Ja mahu być paetam»

Ja dumaju, ja mahu być paetam, bo ja lublu apranacca ŭ čornaje.

I ja mahu vydumvać aby što, naprykład: marksist biare kredyt u banku,

«Porsche» buksiruje «invalidku», niebaraka paciahvaje kapučyna

z nacelenym u nieba mieziencam.

Ja bačyŭ paetaŭ, što śpiavali pieśni ŭ svaich vieršach —

biaz daj pryčyny, adno dziela faktu —

zakachanych va ŭłasnyja hałasy,

u kancy kožnaha radka jany padvyvajuć,

na kožnym radku jany padvyvajuć,

pakul jany čytajuć, čytajuć i… čyta-ajuć?

Bačyš, prapisnych iścinaŭ u prozie saromiejucca,

u paezii ich navat jašče padvyvajuć,

bo jany dadajuć prychavanaha sensu:

ja razumieju, pra što ja kažu, i ty nie tupi.

I ja nie bajusia abłamacca.

I ja nie bajusia vykarystać ADNO łajankavaje słova,

kab dać vam zrazumieć, što ja A*UJENNA surjozny!

Ja nie bajusia taksama

KRYČAĆ! Z NAPRUHAJ! I DOŬHIMI, DRAMATYČNYMI . . .

PAŬZAMI,

POŬNYMI TRYVOHI!

I, pakul vy słuchajecie, padvyšać hołas.

I słovy, redkija dzivosnyja słovy —

akavita, admysłovy, pamiarkoŭnaść —

vykarystoŭvać, kab nahadać vam —

«Ja piśmieńnik! Žarycie moj słoŭny brud!»

A naprykancy

pramaŭlać miakka, naviaźliva piaščotna

choć i nie bieź ironii, kab

skončyć raptoŭna, šmatznačna

Pierakłaŭ z anhielskaj Vital Ryžkoŭ

Tejłar Meli - nastaŭnik i paet, naradziŭsia 28 sakavika 1965 hodu ŭ Ńju-Jorku. Uvohule adzin z najbolš paśpiachovych słem-paetaŭ i stratehaŭ Paŭnočnaj Amieryki: jon pryvioŭ šeść ź siami svaich kamandaŭ da finału nacyjanalnych čempijanataŭ słem-paezii i čatyry razy atrymaŭ pieramohu. Aŭtar knihi What Learning Leaves (2002), čatyroch dyskaŭ vieršaŭ u aŭdya, udzielnik šmatlikich knižnych i aŭdya antalohij.

Vystupy Tejłara Meli dosyć adroźnivajucca ad taho, što zazvyčaj adbyvajecca na słemach. Heta spakojnyja čytańni, nasyčanyja ironijaj i intelektualnymi parodyjami, bieź źniešniaha epatažu, biez zališniaj ekspresiŭnaści i pafasu (kali jany nie instrumient satyry). Pavodle jaho słovaŭ, «hałoŭnaja vartaść słemu - heta toje, što jon viartaje prava vyrašać, što dobra, a što drenna ŭ vieršach, ludziam, jakija nikoli nie pavinnyja byli pazbaŭlacca hetaha prava: da tych, chto prosta pje piva albo kavu ŭ kaviarni, bo słem-paezija raspačynaje debaty».

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0