Pryznačeńnie Aleha Pralaskoŭskaha na pasadu ministra infarmacyi moža aznačać padrychtoŭku ataki na niezaležnyja ŚMI. A siłavikoŭ prosta pamianiali miescami. 4 śniežnia Łukašenka zrabiŭ šerah kadravych pryznačeńniaŭ.

Niezaležnyja ŚMI ad novaha ministra infarmacyi ničoha dobraha nie čakajuć.

Niezaležnyja ŚMI ad novaha ministra infarmacyi ničoha dobraha nie čakajuć.

Pierastanoŭki tyčylisia Rady biaśpieki, ministerstvaŭ, dziaržaŭnych kamitetaŭ.

Niepataplalny Pralaskoŭski

Uładzimira Rusakieviča na pasadzie ministra infarmacyi zamianiŭ niepataplalny Aleh Pralaskoŭski. U svoj čas jon pracavaŭ u Administracyi prezidenta, byŭ hałoŭnym ideołaham krainy, a paśla byŭ zdehradavany ŭ dyrektary Infarmacyjna-analityčnaha centra pry Administracyi.

Z pasady kiraŭnika hałoŭnaha ideałahičnaha ŭpraŭleńnia Aleh Pralaskoŭski sychodziŭ choć i nie hučna, ale sa skandałam.

Za chabarnictva ŭ turmie akazaŭsia niepasredny padnačaleny i namieśnik Pralaskoŭskaha Uładzimir Choład. Chadziła šmat razmovaŭ, što śledam moža adpravicca i jahony načalnik.

Nie: Pralaskoŭskaha adpravili ŭdzielničać u stvareńni «Biełaj Rusi». Napeŭna, dobra siabie zarekamiendavaŭ: jaho znoŭ zaŭvažyli naviersie.

Ničoha dobraha niezaležnym ŚMI čakać ad pryznačeńnia Pralaskoŭskaha nie vypadaje. Nahadajem tolki, što

ŭ kastryčniku 2007 hodu hety čałaviek zasudziŭ «Narodnuju volu» i jaje žurnalistku Maryny Koktyš na 27 miljonaŭ rubloŭ.

Dla biełaruskaj kultury Pralaskoŭski taksama čałaviek čužy. Mienavita

ź jahonaj lohkaj ruki z padručnikaŭ pa biełaruskaj litaratury byli vykinutyja tvory Bykava, Arłova, Baradulina, Hileviča, «Tutejšyja» Kupały.
«Minimizavać vykarystańnie tvoraŭ apazicyjna nastrojenych piśmieńnikaŭ», — prapanoŭvaŭ Pralaskoŭski.

Malcava — na Žadobina, Žadobina — na Malcava

Niečakanaj vyhladaje rakiroŭka Juryja Žadobina i Leanida Malcava. Pieršy staŭ novym ministram abarony zamiest Malcava, a druhi — staršyniom Rady biaśpieki zamiest Žadobina. Łukašenka nie pieršy raz tak tasuje čynoŭnikaŭ. Kolki hadoŭ nazad voś tak pasadami pamianialisia hienprakuror Mikłaševič i staršynia Kanstytucyjnaha sudu Vasilevič.

Žadobin pratrymaŭsia na pasadzie kiraŭnika Rady biaśpieki tolki paŭtara hoda. Jaho pryznačyli paśla skandalnaj adstaŭki Viktara Šejmana ŭ lipieni 2008 hodu. Da hetaha ŭradženiec Dnieprapiatroŭska Žadobin uznačalvaŭ słužbu achovy Łukašenki, a paśla hod pakiravaŭ KDB.

Na hetaj niaprofilnaj dla siabie pasadzie Žadobin zapomniŭsia zajavami pra 1767 destruktyŭnych elemientaŭ, «čekisty» za jahonym kiravańniem pracavali na vierboŭku apazicyjnaj moładzi.

Imia Žadobina nazyvali siarod ludziej z kamandy Uładzimira Makieja i Viktara Łukašenki. Tym nie mienš, jašče letam Łukašenka-starejšy pačaŭ vykazvać niezadavolenaść pracaj kiraŭnika Rady biaśpieki. «Vy žorstka prajhrajacie papiarednim dziaržsakrataram. Ja ŭžo daŭno za hetym naziraju», — skazaŭ kiraŭnik Biełarusi Žadobinu na adnoj z narad u červieni.

Dla tankista Žadobina praca ministra abarony nie pavinna być składanaj, usio ž pa śpiecyjalnaści. Ale heta ŭsio adno vidavočnaje panižeńnie.

Leanid Malcaŭ najbolš z usich ministraŭ znachodziŭsia na pasadzie — až z sakavika 2001 hodu. Malcaŭ zarekamiendavaŭ siabie jak čałaviek, jaki nie ŭmiešvajecca ŭ «razborki» hrupavak va ŭładzie. Jon zaŭsiody zastavaŭsia padkreślena niejtralnym.

Za Malcavym biełaruskaje vojska pačało pazbaŭlacca savieckaj spadčyny. Bolš strohaj stała adkaznaść za «dziedaŭščynu», palepšylisia ŭmovy prachodžańnia słužby.

Tym nie mienš,

piensijny ŭzrost Malcava moža śviedčyć pra toje, što jahonaja fihura na pasadzie kiraŭnika Rady biaśpieki budzie časovaj.

Korbut dy nie toj

Mikałaj Korbut staŭ novym kiraŭnikom spravaŭ prezidenta, jon zamianiŭ Uładzimira Damaškieviča. Heta nie toj Korbut, jaki doŭhi čas pracavaŭ ministram finansaŭ, pakul jaho nie raźbiŭ insult. Toj byŭ Mikałaj Piatrovič, a hety Mikałaj Mikałajevič.

U Korbuta dosyć cikavaja palityčnaja bijahrafija. U vyšejšych ešałonach ułady jon ad 1994 hodu, ale za hety čas zajmaŭ tolki dźvie pasady — z 1994 pa 2001 hady byŭ načalnikam upravy pa absłuhoŭvańniu dypłamatyčnaha korpusa i aficyjnych delehacyj «Dypsiervis» upraŭleńnia spravami prezidenta. A z 2001 hodu staŭ namieśnikam kiraŭnika spravaŭ prezidenta. Čałaviek pravierany.

Źviartaje ŭvahu, što raniej svaimi «zaŭchozami» Łukašenka pryznačaŭ čynoŭnikaŭ, jakim para na piensiju ci blizka da jaje. Tak było z Kuličkovym, Damaškievičam. Aścierahaŭsia pryznačać maładych i enierhičnych paśla madam Žuraŭkovaj.

Małady ministr ekanomiki

Ministr ekanomiki Mikałaj Zajčanka, napeŭna, taksama ciapier sydzie na zasłužanuju piensiju. Na svajoj pasadzie jon vieraj i praŭdaj adsłužyŭ šeść hadoŭ.

Pierajemnikam Zajčanki staŭ Mikałaj Snapkoŭ — adzin z najmaładziejšych u atačeńni Łukašenki (40 hadoŭ). Snapkova ŭ Minsku zaŭvažyli paśla minułych parłamienckich vybaraŭ. Kali namieśnika Mahiloŭskaha abłvykankamu ŭziali namieśnikam kiraŭnika Administracyi prezidenta. Fantastyčny karjerny ŭźlot dla 39-hadovaha čynoŭnika.

U Snapkova idealnaja bijahrafija siaredniaha biełaruskaha ŭradoŭca. Jon skončyŭ Horackuju sielskahaspadarčuju akademiju. Pracavaŭ u Chocimskim, Horackim, Mścisłaŭskim, Drybinskim rajonach. Potym jaho pavysili da Mahilova, jašče paźniej da Minska.

Va ŭradzie musić być žančyna

Narešcie zapoŭniłasia vakantnaje miesca ministra pracy i sacyjalnaj abarony, jakoje pustavała ad červienia, kali na pavyšeńnie ŭ vice-premjery pajšoŭ Uładzimir Patupčyk. Novym ministram stała Maryjana Ščotkina.

Jana doŭhi čas pracavała namieśnikam ministra, a jašče raniej była dyrektarkaj adnoj ź minskich škoł, a taksama kiraŭnicaj adździełu adukacyi Frunzienskaha rajonu stalicy.

Napeŭna, tak treba, kab va ŭradzie była stabilna adna žančyna-ministr. Voś źjaviłasia spadarynia Ščotkina, zatoje pasady pazbaviłasia ministarka pa padatkach i zborach Hanna Dziejka.

Narakańniaŭ da pracy Dziejki nie było, ale ŭ biełaruskich realijach nie pryniata, kab čałaviek zajmaŭ svaju pasadu vielmi doŭha. Adpracavała Dziejka piać hadoŭ — sastupi miesca svajmu namieśniku Uładzimiru Pałujanu.

Źniaty z pasady duajen Mikałaj Azamataŭ. 71-hadovy čynoŭnik bolš nie staršynia Vajenna-pramysłovaha kamitetu. Jahonaje miesca zaniaŭ vajskoviec Siarhiej Huruloŭ.

Vojska, takim čynam, zaachvocili niekalkimi značnymi pasadami. Pieršy raz za doŭhi čas.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?