Źmicier Bandarenka pryjšoŭ u sud akuratny i padciahnuty.

Źmicier Bandarenka pryjšoŭ u sud akuratny i padciahnuty.

Baćka Źmitra, uvajšoŭšy, pryvitaŭ syna «Chrystos uvaskros!» Toj adkazaŭ — «Sapraŭdy ŭvaskros!»

Baćka Źmitra, uvajšoŭšy, pryvitaŭ syna «Chrystos uvaskros!» Toj adkazaŭ — «Sapraŭdy ŭvaskros!»

Dzieci pieradali Źmitru namalavanaje vielikodnaje jajka.

Dzieci pieradali Źmitru namalavanaje vielikodnaje jajka.

Šerah maładych ludziej uvajšoŭ u zału suda pa paśviedčańniach BRSM.

Šerah maładych ludziej uvajšoŭ u zału suda pa paśviedčańniach BRSM.

U sudzie Pieršamajskaha rajona Minska idzie praces nad Źmitrom Bandarenkam — davieranaj asobaj kandydata ŭ prezidenty Andreja Sańnikava. Mabilnaja suviaź u zale suda nie pracuje.

U zaklučnym słovie abvinavačany Źmicier Bandarenka zajaviŭ, što ŭdzielniki mitynhu, u tym liku i jon, 19 śniežnia realizavali svajo kanstytucyjnaje prava na mirnyja schody, što jany pratestavali suprać sfalšavanych vybaraŭ i što pryjdzie čas, kali šmat kaho spytajuć: čamu nie pratestavaŭ jon? Pavodle Źmitra Bandarenki sapraŭdnyja straty — na miljardy dalaraŭ — nanieśli krainie tyja, chto pasadziŭ za kraty kandydataŭ na prezidenta i pieraškodziŭ demakratyčnamu vychadu krainy z palityčnaha i ekanamičnaha kryzisu. Zaviaršajučy vystup, Źmicier Bandarenka źviarnuŭsia da sudździ Taciany Ryvinskaj: «Moj los u vašych rukach, ale, mahčyma, bolej, čym moj los. Naš słohan byŭ taki: historyja robicca siońnia, historyju robim my. Pieršuju častku słohana ja prydumaŭ, druhuju — Andrej Sańnikaŭ. I sapraŭdy, siońnia robicca historyja. Vysoki sud! Na vas z nadziejaj hladzić naša siamja, na vas z nadziejaj hladziać vielmi šmat hramadzianaŭ Biełarusi. Na vas z nadziejaj hladziać šmat ludziej, jakija cikaviacca situacyjaj u Biełarusi. Jak kažuć, uzmach matylka moža naradzić novy suśviet. Biełaruski sud vałodaje siłaj, bolšaj za ŭzmach matylka. Moj los u vašych rukach, ale, mahčyma, bolej, čym moj los. Ale ja hatovy pryniać luboje vaša rašeńnie». (Cytata z radyjo «Svaboda».)

19:39

Prakuror paprasiŭ asudzić Bandarenku na try hady ahulnaha režymu (maksimalny termin pa hetym artykule).

17:47

Prahlad materyjałaŭ sudovaj spravy skončany. Abvieščany pierapynak na 30—40 chvilin da sudovych sprečak. Kiraŭnik minskaha DAI Karziuk — klučavy śviedka ŭ spravie, na sud nie pryjšoŭ, tamu byli začytanyja jaho pakazańni, dadzienyja na papiarednim śledstvie.

Potym pačałosia aznajamleńnie z aŭdyjo-, videa– i fotamateryjałami spravy. Piśmovyja i aŭdyjomateryjały zbolšaha ŭjaŭlali saboj razdrukoŭki telefonnych razmoŭ Z. Bandarenki z Sańnikavym, Radzinaj, Ivaškievičam dy inš. Pakazana było videa, u asnoŭnym heta kadry z Bandarenkam, dzie toj staić na prystupkach Pałaca prafsajuzaŭ i zaklikaje mianiaje łysuju ryzinu. Źmicier Bandarenka zajaviŭ, što mieŭ na ŭvazie dziaržaŭnuju mašynu, jakaja prabuksoŭvaje.

15:40

Sud pačaŭ vyvučać piśmovyja materyjały spravy.

14:10

Apytańnie śviedkaŭ skončyłasia. Byli apytanyja 13 śviedkaŭ, ź ich 5 supracoŭnikaŭ DAI, 5 kiroŭcaŭ aŭtobusaŭ, astatnija — asoby, što ahučvali ŭ mašynach zakliki, što akcyja niesankcyjanavanaja. Tolki supracoŭnik DAI Daniankoŭ zajaviŭ, što bačyŭ za Sańnikavym čałavieka, padobnaha da Bandarenki. Astatnija vyklikanyja śviedki Bandarenki nie bačyli.

Ciapier abvieščany pierapynak da 15:10, bo ŭ sud nie źjaviŭsia načalnik minskaha DAI Karziuk. Vyrašajecca, ci možna dalej praciahvać sudovaje pasiadžeńnie.

Mabilnaja suviaź pa-raniejšamu nie pracuje.

Źmicier Bandarenka prynios prabačeńni za niazručnaści ŭ karystańni hramadskim transpartam viečaram 19 śniežnia. Darečy «Minsktrans» vystaviŭ rachunak za materyjalnuju škodu ŭ sumie 159 tys. 470 rubloŭ, škody apłačanaja, choć kvitok ab apłacie jašče nie pastupiŭ.

Bandarenka vielmi pavažliva havoryć pra Andreja Sańnikava, nazyvaje jaho «moj kandydat», zaznačaje, što jamu vielmi impanavała pracavać ź im i jahonaja zadača na Płoščy była supravadžać Sańnikava.

Źmicier Bandarenka zajaviŭ, što ciapier zadača — pramyja pieramovy ŭłady i apazicyi. Jon taksama zajaviŭ, što jahony praces palityčny i što adzinaha płana na 19 śniežnia nie było.

Usie spadziavalisia na druhi tur.

Bandarenka vykazaŭ mocnaje abureńnie, što z 22 vieraśnia jaho telefon prasłuchoŭvaŭsia.

Heta nie kryminalnaja, a palityčnaja sprava, skazaŭ jon
11:45

Pačałosia apytańnie śviedkaŭ.

11.40

«U mianie surjoznyja prablemy sa zdaroŭjem: abvastryłasia jazva, padahra, chvaroba chrybta», — zajaviŭ Bandarenka. Pavodle jahonych słoŭ, u jaho «častkovy paralič pravaj nahi».

11:35

Interfaks: Bandarenka «ŭražany chcivaściu Makdonaldsa». Jon ličyć, što niedaatrymany prybytak — nie škoda. «Na hetym maršrucie ruchu kałony jość i inšyja pradpryjemstvy, jany pracavali, nichto im nie pieraškadžaŭ. A niekatoryja vyrašyli, što im zaminajuć. Heta na ich sumleńni, na toje jany i kamiersanty, hrošy im nie pieraškodziać», — skazaŭ Bandarenka.

Pradstaŭnik abvinavačvańnia davodzić u sudzie, što svaimi dziejańniami Bandarenka pieraškodziŭ pracy pradpryjemstvaŭ «Makdonalds» i «BiełJeŭrasietka», punktu abmienu valutaŭ, stancyi mietro «Kastryčnickaja» i Pałaca kultury prafsajuzaŭ.

11.20

Radyjo Svaboda: Bandarenka aburyŭsia tym, što ź vieraśnia 2010-ha jahony telefon prasłuchoŭvaŭsia. Jon nahadaŭ, što ŭ ZŠA za prasłuchoŭvańnie telefonaŭ prezident Niksan niekali straciŭ pasadu.

11.05

Bandarenka: ja pryjšoŭ na płošču padtrymać svajho kandydata. «Ja nie byŭ hałoŭnaj dziejučaj asobaj, ja byŭ pobač z kandydatam, ale heta krychu inšaje».

11:11

Radyjo Svaboda: Pradstaŭnik abvinavačvańnia ŭdakładniŭ, što Bandarenka pieraškodziŭ pracy pradpryjemstvaŭ «BiełJeŭrasietka», punktu abmienu valuty, stancyi mietro «Kastryčnickaja» i Pałaca kultury prafsajuzaŭ.

Bandarenku taksama vinavaciać u tym, što «praź Internet zaklikaŭ da ŭdziełu ŭ akcyi na płoščy, vykazvaŭ nadumanyja śćviardžeńni pra niedemakratyčnaść vybaraŭ i ich falšavańnie».

10.51

Pradstaŭnik abvinavačańnia ličyć Bandarenku vinavatym u hrubym parušeńni hramadskaha paradku i niepadparadkavańni ŭładam, paviedamlaje ahienctva «Interfaks». «Faktyčna kirujučy vybarčaj kampanijaj Sańnikava, ździejśniŭ złačynstva, jakoje vyjaviłasia ŭ arhanizacyi i ŭdziele ŭ hrupavych dziejańniach, jakija hruba parušyli hramadski paradak, spałučanych ź niepadparadkavańniem zakonnym patrabavańniam orhanam ułady i parušeńniem raboty transpartu i arhanizacyj», — zajaviŭ pradstaŭnik abvinavačvańnia.

10:52

Suviaź ŭ sudzie pracuje ź pierabojami.

Bandarenka trymajecca spakojna. Raspaviadaje, što ŭ Biełarusi nadychodzić kryzis, pra jaki papiaredžvali kandydaty ŭ prezidenty.

10.39

Ahienctva «Interfaks-Zachad» paviedamiła, što

Źmicier Bandarenka pryznaŭ, što ŭdzielničaŭ u masavaj demanstracyi 19 śniežnia, ale nie pryznaŭ svajoj viny ni pa adnym inšym punkcie abvinavačvańnia.

10.00

Palityka sudzić Taćciana Ryvinskaja.

U zale suda nie pracuje mabilnaja suviaź.

Ad fotareparciora «Našaj Nivy», jaki vyjšaŭ z zały, stała viadoma, što adnym ź pieršych u zału suda ŭvajšoŭ baćka Źmitra. Jon huknuŭ synu: «Chrystos uvaskros!» Toj adkazaŭ — «Sapraŭdy ŭvaskros!».

Dzieci pieradali Źmitru namalavanaje vielikodnaje jajka.

Šerah maładych ludziej uvajšoŭ u zału suda pa paśviedčańniach BRSM. Jany zaniali apošniuju łavu.

Na pracesie prysutničajuć dypłamaty ABSIE i krain Jeŭrasajuza, a taksama baćki žurnalistki Iryna Chalip Uładzimier Chalip i Lucyna Bialzackaja.

Ułady abvinavačvajuć Źmitra ŭ «arhanizacyi i padrychtoŭcy dziejańniaŭ, jakija hruba parušajuć hramadski paradak, albo aktyŭny ŭdzieł u ich» (art. 342, č.1). Raniejšych abvinavačanych sudzili za masavyja biesparadki i jany atrymali da čatyroch hadoŭ źniavoleńnia.

Nahadajem, palityk, jaki źjaŭlajecca davieranaj asobaj kandydata ŭ prezidenty Andreja Sańnikava, byŭ aryštavany ŭ noč z 19 na 20 śniežnia 2010 hoda paśla šmattysiačnaj manifiestacyi pratestu suprać parušeńniaŭ demakratyi i pravoŭ čałavieka ŭ Biełarusi. Z taho času jon znachodziŭsia ŭ turmie KDB. Jamu pahražaje da troch hadoŭ pazbaŭleńnia voli.

Źmitru Bandarenku 47 hadoŭ. Jon naradziŭsia ŭ Minsku. Vypusknik Instytuta fizkultury, jon znajšoŭ siabie jak žurnalist. U 1997-m staŭ adnym ź inicyjataraŭ padpisańnia «Chartyi-97» — lista pratestu suprać dyktatury. Ad taho času byŭ siarod lidaraŭ «Chartyi» i «Jeŭrapiejskaj Biełarusi». Bandarenka zajmaŭ bieskampramisnyja pazicyi ŭ adnosinach da dyktatury, vystupaŭ za poŭny demantaž aŭtarytarnaha režymu, išoŭ u pieršych šerahach mnohich manifiestacyj i akcyj pratestu.

***

Za «Płošču» asudžana ŭžo vosiem čałaviek: za ŭdzieł u masavych biesparadkach Vasil Parfiankoŭ pryhavorany da čatyroch hadoŭ pazbaŭleńnia voli ŭ kałonii strohaha režymu; Alaksandr Atroščankaŭ — da čatyroch hadoŭ u kałonii ŭzmocnienaha režymu; Mikita Lichavid — da troch z pałovaj hadoŭ pazbaŭleńnia voli, Dźmitryj Novik i Alaksandr Małčanaŭ — da troch z pałovaj i troch hadoŭ u kałonii ŭzmocnienaha režymu adpaviedna; hramadzianie RF Arciom Breus i Ivan Haponaŭ — da štrafu ŭ 300 bazavych vieličyniaŭ (10,5 młn. rubloŭ) kožny; Dźmitryj Miadźviedź — da troch hadoŭ abmiežavańnia voli biez nakiravańnia ŭ papraŭčuju ŭstanovu.

Za złosnaje chulihanstva byli taksama asudžanyja Źmicier Daškievič i Eduard Łobaŭ — na dva i čatyry hady pazbaŭleńnia voli adpaviedna. Ich zatrymali 18 śniežnia, za dzień da prezidenckich vybaraŭ.

Zaŭtra, 27 krasavika pačniecca sud nad byłym kandydatam u prezidenty Andrejem Sańnikavym, jakoha buduć sudzić u sudzie Partyzanskaha rajona.

Były kandydat u prezidenty Andrej Sańnikaŭ abvinavačvajecca ŭ arhanizacyi «masavych biesparadkaŭ» i jamu pahražaje da 15 hadoŭ pazbaŭleńnia voli. Viečaram 19 śniežnia jon byŭ žorstka źbity, i ad nočy prezidenckich vybaraŭ jon znachodzicca ŭ SIZA KDB.

U hety ž dzień, 27 krasavika, u sudzie Kastryčnickaha rajona Minska pačniecca sud nad Paŭłam Vinahradavym, Alesiem Kirkievičam, Dźmitryjem Drazdom, Uładzimiram Chamičenkam i Andrejem Pratasieniem. Vinahradaŭ, Drozd, Kirkievič, Pratasienia, Chamičenka abvinavačvajucca ŭ masavych biesparadkach (artykuł 293 KK, č.2, termin pazbaŭleńnia voli da 8 hadoŭ). Vinahradaŭ, aproč biesparadkaŭ, jašče ŭ abrazie nacyjanalnych simvałaŭ (art. 370, spaliŭ pudziła Łukašenki).

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?