Historyk Jaŭhien Aniščanka straciŭ pracu ŭ vyniku atestacyi: 19 lutaha atestacyjnaja kamisija Instytutu historyi Akademii navuk pryznała jaho «nieadpaviadajučym pasadzie staršaha navukovaha supracoŭnika».

Atestacyjnaja kamisija pryznała aŭtara 13 knih nieadpaviadajučym pasadzie staršaha navukovaha supracoŭnika

Vučonaha, jaki nia mieŭ dvaccać hadoŭ spahnańniaŭ, źvinavacili ŭ «adsutnaści recenzijaŭ na navukovyja pracy kalehaŭ» dy ŭ tym, što jon «słaba prezentuje vyniki svaich daśledavańniaŭ na kanferencyjach». Dla daviedki, Jaŭhien Aniščanka źjaŭlajecca aŭtaram 13 knihaŭ, vydaje pa manahrafii štohod, a jahony darobak za apošnija try hady paraŭnalny z pracaju tuzinu jaho kalehaŭ.

Navukoŭcu nie prapanavali inšaj pasady, nie dali mahčymaści vypravić svaju «vinu». Zahadčyk adździełu Alaksandar Hruša navat nie pasprabavaŭ supraciŭlacca zvalnieńniu supracoŭnika.

Darečy, Aniščanka – užo piaty zvolnieny z hetaj ustanovy supracoŭnik. Raniej zvolnili Hienadzia Sahanoviča, Ninu Stužynskuju, Andreja Kištymava dy Siarhieja Tarasava.

Spadar Aniščanka tłumačyć svajo zvalnieńnie nastupnym čynam. Na jahonuju dumku, sama prysutnaść čałavieka, što plonna pracuje, vydaje svaje navukovyja pracy za ŭłasny košt, nie marnujučy dziaržaŭnyja srodki, a samaje hałoŭnaje – adkryta vystupaje suprać vyniščeńnia akademičnych svabodaŭ, niepažadanaja ŭ takoj ustanovie, jakoj ciapier jość Instytut historyi. Niepažadany jon u instytucie i praz svaje pohlady i pryncypovaść. Ja. Aniščanka vyvučaje peryjad padziełaŭ Rečy Paspalitaj. U 2004 h. Vyšejšaja atestacyjnaja kamisija nie zaćvierdziła jahonaj doktarskaj dysertacyju na hetuju temu. Kali zvalniali Hienadzia Sahanoviča, Aniščanka byŭ adzinym, chto adkryta zastupiŭsia za kalehu.

Aniščanka – piaty zvolnieny ź Instytutu supracoŭnik. Raniej zvolnili Sahanoviča, Stužynskuju, Kištymava dy Tarasava.

Jaŭhien Kanstancinavič, akramia ŭsiaho, nie curajecca drukavacca ŭ niezaležnych ŚMI – padrychtavanyja im uspaminy deputataŭ Viarchoŭnaha Savietu ChII sklikańnia pra hvałtoŭny razhon haładoŭki ŭ 1995 h. nadrukavaŭ časopis «Arche». Jaŭhien Aniščanka spryčyniŭsia (daŭ histaryčnuju daviedku) da viadomaha lista da Fiłareta z nahody budaŭnictva ŭ Kobrynie chrama-pomnika Suvoravu.

Jaŭhien Aniščanka tłumačyć pasyŭnaść byłych užo kalehaŭ admysłovaj atmasferaj, stvoranaj u instytucie z prychodam novaha dyrektara. «Ciapier hetaja ŭstanova nahadvaje mahiłu» – kaža jon. Tut bolš nie abirajuć, a pryznačajuć na pasady. Nie źbirajucca, jak było navat za kamunistami, ahulnyja schody dy abmierkavańni. Adździeły abjadnali ŭ sajuzy, jakimi kirujuć svojeasablivyja pasiaredniki miž šarahovymi supracoŭnikami dy kiraŭnikom. Heta značna biurakratyzavała ŭsie pracesy ŭ instytucie. Kali raniej, kab padpisać tuju ž zajavu na kamandziroŭku ci adpačynak, dastatkova było podpisu zahadčyka adździełu i rabiłasia ŭsio ciaham adnaho‑dvuch dzion, to ciapier zajava moža «nie prajści» pasiarednika, a sama pracedura raściahvajecca na miesiac. «Kavalenia adkryta kaža, što historyki, jakija pracujuć u dziaržaŭnaj ustanovie musiać padparadkavacca dziaržaŭnaj palitycy i adčuvać kanjukturu», – aburajecca sp. Aniščanka. Pavodle jahonych słovaŭ, u instytucie nadta niezdarovaja atmasfera, što nie spryjaje tvorčamu i navukovamu pracesu. Miarkujcie sami, kaža navukoviec, dyrektar adkryta zajaŭlaje, što da kanca krasavika zvolnić pałovu štatu – 52 čałavieki, u jakich zakančvajecca termin kantraktu. Uvieś čas musujucca čutki pra rearhanizacyju Instytuta ŭ niejki mityčny centar.

Kab vypravić sytuacyju ŭ Instytucie historyi, sp. Aniščanka prapanuje skasavać usie navukovyja zvańni aproč kandydataŭ navuk, jak heta pryniata va ŭsim cyvilizavanym śviecie. Taksama varta źniać ź biudžetnaha utrymańnia i zrabić tolki hanarovaj, to bok nieapłatnaj usiu hierarchiju akademikaŭ, členaŭ‑karespandentaŭ, staršych, małodšych i h.d. navukovych supracoŭnikaŭ. Heta dazvoliła b ačyścić navukovyja ŭstanovy ad vypadkovych ludziej.

Niama inšaha vyjścia dla apalnych historykaŭ, jak pracavać samastojna

Na siońnia Jaŭhien Aniščanka nia bačyć inšaha vyjścia dla apalnych historykaŭ, jak pracavać samastojna, vydavać svaje pracy. Jahony ŭłasny prykład jość dobrym tamu paćvierdžańniem: da druku rychtujucca try jahonyja pracy. Na pačatku sakavika maje vyjści čarhovy zbor dakumentaŭ, pryśviečanych paŭstańniu Tadevuša Kaściuški. Ciaham hodu planujecca vydańnie poŭnaj versii ŭspaminaŭ deputataŭ Viarchoŭnaha Savietu ChII pra padziei 1995 h. Mahčyma, taksama sioleta pabačyć śviet śpis uradnikaŭ VKŁ naprykancy isnavańnia Vialikaha Kniastva.

Jaŭhien Aniščanka naradziŭsia 25 kastryčnika 1955 h. u v. Brancava, Aršanskaha rajonu, Viciebskaj vobłaści. Skončyŭ histaryčny fakultet BDU, pracavaŭ vykładčykam u Instytucie kultury. Z 1986 h. pracavaŭ u Instytucie historyi.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?