Sioleta spaŭniajecca 50 hadoŭ pierakładnickaj dziejnaści Viery Ryč. Jejny pieršy pierakład na anhielskuju ź biełaruskaje byŭ nadrukavany ŭ miunchenskaj hazecie «Baćkaŭščyna» ŭ tym samym 1957 h., kali jaje redahavaŭ Stanisłaŭ Stankievič.

Heta londanskija biełarusy prapanavali spn.Viery zaniacca pierakładami ź biełaruskaje, daviedaŭšysia, što jana pierakładaje z ukrainskaje.

Jana pierakłała Kupału, Kołasa, Arsieńnievu, Bahdanoviča, Haruna, Ciotku, Hienijuš, Biadulu, Krapivu, Ipatavu, Hileviča dy inšych.

Niekatoryja pierakłady vieršaŭ biełaruskich paetaŭ pavodle Viery Ryč možna pahladzieć tut

* * *

Viera Ryč (Vera Rich)

Naradziłasia 24 krasavika 1936 h. Biełaruskuju vyvučyła jašče ŭ škole.

U 1960 h. vychodzić jejny pieršy zbornik paezii «Outlines» («Abrysy»), dzie publikujecca anhielski pierakład uryŭku z Kołasavaj paemy «Symon‑muzyka» («Pieśnia ab zvanoch»).

1963 h. — vychodzić druhi zbornik jejnych vieršaŭ «Portents and Images» («Znaki j vobrazy») ź vieršam «On the Anniversary of the Slucak Uprising» («Na ŭhodki Słuckaje bitvy»), a taksama pierakładami Bahdanovičavaha «Ramansu» i ŭryŭku z Kołasavaha «Symona‑muzyki».

U 1969 h. časopis «Nature» prapanoŭvaje spn.Viery pracavać karespandentam na Ŭschodniuju Eŭropu dy SSSR, ale, niahledziačy na jejnuju pasadu, u Biełaruś jana trapiła tolki ŭ 1991. Paśla jana pryjaždžała ŭ Biełaruś raz na hod ci paŭhodu.

U 1971 h., praz dvaccać hadoŭ pracy nad biełaruskimi pierakładami, pad patranatam JUNESKO vyjšła pieršaja ŭ śviecie antalohija biełaruskaj paezii na zachodniaj movie «Like Water, Like Fire: An Anthology of Byelorussian Poetry from 1828 to the Present Day» («Jak vada, jak ahoń: Antalohija biełaruskaje paezii ad 1828 h. da sučasnaści»). Ale pad ciskam savieckich cenzaraŭ (Hłavlit) hetu knihu vydalili z prodažu ŭ Savieckim Sajuzie z pryčyny niepalitkarektnaści.

U 1977‑m vychodzić pierakład «Tarasa na Parnasie» (pierakłali Viera Ryč dy Arnold Makmilin).

U 2004‑m vychodzić novy zbornik biełaruskaj paezii ŭ pierakładzie Viery Ryč «Poems on Liberty: Reflections for Belarus» («Vieršy na Svabodu: Rozdumy pra Biełaruś»).

U 1970—1990‑yja Viera Ryč ščylnaja supracoŭničała z demakratyčnymi ruchami i ruchami ŭ abaronu pravoŭ čałavieka u Savieckim Sajuzie i krainach‑«spadarožnicach». Pracavała ŭ Polščy («Salidarnaść») i Vuhorščynie — časam traplała ŭ niepaźbiežnyja sutyčki z ahientami biaśpieki.

Siarod uznaharodaŭ varta adznačyć premiju imia Ivana Franka (u honar 40‑hadovaha słužeńnia ŭkrainskaj litaratury).

Ciapier praciahvaje pracu nad pierakładam «Novaj Ziamli» Jakuba Kołasa.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?