Pomnik la Lutenzee, sučasny vyhlad.
Fota Biełaruskaja nacyjanalnaja pamiać

88 hadoŭ tamu, 27 listapada 1920 h., na Słuččynie raspačalisia bajavyja dziejańni suprać balšavikoŭ, jakija pasoŭvalisia z uschodu.

Zbrojny supraciŭ akazvała 1‑ia Słuckaja bryhada, što składałasia z dvuch pałkoŭ: Słuckaha i Hrozaŭskaha. Bryhada, a jaje ŭznačaliŭ Anton Sokał-Kutyłoŭski, była sfarmavana pavodle rašeńnia Źjezdu słuččakoŭ, što prajšoŭ 14 listapada, na im taksama byŭ stvorany palityčny orhan - Rada Sułuččyny (uznačaliŭ Uładzimier Prakulevič).

Paŭstancy pryznavali viarchoŭnaj uładaj na Biełarusi Najvyšejšuju radu BNR.

Słuččaki trymali front praciahłaściu 60 km pa linii Kapyl — Cimkavičy — Vyzna, a najbolš značnyja bai adbylisia la viosak Morač, Vyzna, miastečkaŭ Kapyl dy Siemiežava. 13 śniežnia paŭstancy navat zdoleli zaniać Siemiežava.

Pad kaniec śniežnia paŭstańnie było zadušana, a zmahary musili pierajści za raku Łań, na polski bok miažy.

***

Na emihracyi paśla vajny dzień 27 listapada adznačaŭsia jak Dzień Hierojaŭ. A na poŭdni Bavaryi, la voziera Lutenzze (heta na miažy z Aŭstryjaj, niepadalok ad zimovaha kurortu Harmiš-Partenkirchien) ŭ 1948 h. biełarusami, što tady znachodzilisia ŭ pavajennych lahierach dla pieramieščanych asob, byŭ pastaŭleny pomnik słuckim paŭstancam.

Клас
0
Панылы сорам
0
Ха-ха
0
Ого
0
Сумна
0
Абуральна
0

Chočaš padzialicca važnaj infarmacyjaj ananimna i kanfidencyjna?